Šport

Za dva mesiace, z Kysúc cez Himaláje, až do Bangkoku? Na žiguli sa to dá.

02.01.2018 napísal dš

lada

V rámci dobre známeho cestovateľského projektu Lada svetom sme aj v roku 2017 podnikli expedíciu po zabudnutých kútoch Zeme. Rozhodovanie, kam ísť, nebolo jednoduché. Po výprave do Mongolska v roku 2016, ktorá bola príliš krátka, sme vedeli, že potrebujeme opäť pozdvihnúť pomyselnú latku vyššie a prijať väčšiu cestovateľskú výzvu. A tak sme naplánovali expedíciu Ladázia 2017.

Jej trasa viedla z nášho mesta, spred Jednoty, ako zvyčajne. Prvou ostrou skúškou pre autá, ktoré sme poskladali len dva týždne pred odchodom, bol prejazd rovinatými úsekmi Poľska, Ukrajiny, Ruska a Kazachstanu. Teplota sa šplhala k 42°C v tieni a vyskytli sa prvé poruchy. Nič vážne, čo by nás však rozhodilo.

Po týždni, povedzme nudy na rozohriatej rovine, sme dorazili cez Uzbekistan k prvým horám. Čakal nás prejazd vysokohorskou cestou Pamír Highway, ktorá leží v nadmorskej výške 4 655 metrov nad morom. Veľká časť cesty bola kvôli obdobiu dažďov veľmi ťažko prejazdná a so stúpajúcou nadmorskou výškou nebojovali len autá, ale aj my - 6 ľudí v dvoch starých 30-ročných Ladách 2105.

Cez deň bolo v Pamíre síce slnečno, ale veľmi mrazivo. Za týždeň sa nám však podarilo prejsť tadžické hory, niekoľko sto kilometrov afganskej hranice a aj napriek problémom so zažívaním a nadmorskou výškou sme stáli pred bránami Číny.

Čakali sme všeličo, no aj tak sme ostali prekvapení. Čína je snáď najbyrokratickejšia krajina na svete. Len na vstupe sme zažili kolotoč piatich kontrol. Kontrolovali všetko. Batohy, autá, osobné veci, pasy, nás. Aj sme boli prekvapení, že nenašli nič podozrivé a mohli sme po dni strávenom na colnici vstúpiť do Číny. Najväčším problémom pre Číňanov boli naše autá. My sme im totiž pred príchodom nahlásili, že prídeme na špeciálne upravených terénnych vozidlách. A oni namiesto toho na hranici zbadali dve polorozpadnuté červené autá sovietskej výroby. V Číne sme si museli dokonca vybaviť aj čínske ŠPZ a spraviť si čínske vodičáky. Aby toho nebolo málo, pri výjazde z tejto krajiny sa nám pokazilo jedno z áut. Cez vysokohorské sedlo vo výške 4 600 metrov sme ho vytiahli druhým autom na lane a prišli sme do Pakistanu.

Prvý dojem z tejto krajiny bol strašidelný, prišli sme v noci do prvej dediny a tam nás zastavili po zuby ozbrojení ľudia v teplákoch. Z kontroly pasov sa neskôr stalo pozvanie na čaj a prenocovanie. Prvý dojem klamal. Severný Pakistan je aj napriek tomu, čo človek o ňom občas číta v novinách, priateľský a absolútne nepôsobí nebezpečným dojmom. Pakistanom prechádzala pred časom jedna z najnebezpečnejších ciest sveta – Karakoram Higway. Tú však Číňania zrekonštruovali a dnes je to asfaltka, ktorá pretína druhé najvyššie pohorie sveta. Z tejto cesty je možné pozorovať 8-tisícovku Nanga Parbat. To sa nám však nepodarilo kvôli počasiu, uspokojili sme sa s výhľadom na 7 770 metrov vysoký vrch Rakaposhi a po piatich dňoch sme vstupovali do Indie.

Západná India bola peklom, teploty sa šplhali k 45 v tieni a vlhkosť vzduchu bola cez 90%. Boli sme veľmi vyčerpaní. Pri pokuse dosiahnuť najvyšší bod našej trasy si únava vybrala svoju daň. Mali sme celkom hrozivo vyzerajúcu autonehodu, kedy jedno z áut kvôli nárazu do štrku na ceste dostalo šmyk, a s Božou pomocou ostalo po nehode na tej správnej strane cesty. Na tej druhej bol totižto nijak nechránený 100 metrový skalný zráz a na jeho dne rozbúrená himalájska rieka. Zvoľnili sme tempo a nižšími kopcami sme zamierili do Nepálu.

Nepál nás veľmi prekvapil. V porovnaní s Indiou jednoznačne vyhral v čistote prostredia, aj keď s Indiou by vyhrala hociktorá krajina. Upravené polia na vidieku, čisté dediny v horách a mapy, ktoré nekorešpondovali s realitou. V Nepále bola pre nás asi najväčším problémom orientácia. Nefungovalo GPS, google mapy a ani papierové mapy neboli pravdivé. Vďaka blúdeniu sme však navštívili horské dediny na západe Nepálu, kde turistov nevidno a mali sme tak možnosť vidieť skutočný Nepál. Hlavné mesto Káthmandu je už plné turistov a je to aj poznať. Vyššie ceny, turistické lákadlá a tratiaci sa duch tejto budhistickej, pokojnej krajiny. Z Nepálu sme šli späť do východnej Indie.

Východná India patrí medzi jej najmenej navštevované časti, je pokrytá hustými pralesmi, vyššími horami a najmä tu prší. Nie tak ako u nás, ale naozaj. Nachádza sa tu najdaždivejšie miesto na svete Čerrapundží, kde dokáže za jeden deň napršať viac ako na Kysuciach za dva roky. My sme túto oblasť zastihli práve počas monzúnu, ktorý bol najhorší za posledných 20 rokov. Prechod ciest bol výnimočne náročný. Celá krajina bola pod vodou a aj domáci, poväčšine zvyknutí na daždivé podmienky, opúšťali svoje domovy. Smerom na Barmu ostala jediná priechodná cesta. Podľa informácií indického ministerstva bola priechodná len pre kamióny a džípy. My sme však nemali na výber a najbahnitejšou cestou, akú sme kedy zažili, sme rýchlosťou 50 kilometrov za deň dorazili do Barmy.

Barma je krajina, kde je pri moci vojenská vláda. Pre cudzincov tu platia striktné pravidlá. My sme dostali vládnych sprievodcov, ktorých sme museli poriadne zaplatiť. Tí nám pripravili plán cesty a z pohodového cestovania v štýle „na žobráka“ sa stalo cestovanie ako vystrihnuté z katalógu nejakej cestovnej kancelárie. Barma je pekná krajina, s bohatou kultúrou, krásnou prírodou, dobrými ľuďmi. Takto ju spoznáte ako turista, takto vám je to dovolené. Je to však krajina, ktorá má aj druhú tvár, tú horšiu, v ktorej sa hrubo porušujú ľudské práva etnických skupín a kde vláda zneužíva svoje dominantné postavenie. Po týždni pod drobnohľadom sme dorazili na thajskú hranicu.

Tu nastal prvý z koncov našej expedície. Autá nám kvôli zmene v zákonoch zadržali na colnici. Ich prepustenie sa nedalo vybaviť legálne, ani úplatkom. A tak sme ostali bez áut. Nezúfali sme však, presunuli sme sa do hlavného mesta Laosu, požičali sme si motorky a dokončili to, čo nám nebolo umožnené. I napriek tomu, že posledný týždeň sme šli 10 hodín denne na motorkách a neustále na nás pršalo, sme to zvládli a po dvoch mesiacoch sme dosiahli cieľ – Bangkok.

Dnes už s istotou vieme, že z Kysúc do Bangkoku, za dva mesiace, sa to dá. Stačí stará Lada a chuť cestovať a spoznávať nové veci.

M. Fabšík

Späť

Najnovšie

17.01.2018 napísal dš

Hádzanári z KNM opäť priviezli bronz

Druhý z trojdielnej série turnajov spoločnej Česko-slovensko-poľskej ligy sa konal 13.-14. januára v Diakovej.

Čítať ďalej…

02.01.2018 napísal dš

lada

Za dva mesiace, z Kysúc cez Himaláje, až do Bangkoku? Na žiguli sa to dá.

Po výprave do Mongolska v roku 2016, ktorá bola príliš krátka, sme vedeli, že potrebujeme opäť pozdvihnúť pomyselnú latku vyššie a prijať väčšiu cestovateľskú výzvu. A tak sme naplánovali expedíciu Ladázia 2017.

Čítať ďalej…

29.12.2017 napísal dš

florbal

Na majstrovstvách sveta

Majstrovstiev sveta vo florbale sa zúčastnila Andrea Šidlová ako členka reprezentačného tímu Slovenska. Majstrovstvá sa tento rok konali na Slovensku, preto sa o nich viac hovorilo i v médiách a tomuto športu sa konečne venovalo viac pozornosti.

Čítať ďalej…

21.12.2017 napísal dš

Hádzanári v Poľsku bronzoví

V dňoch 16. a 17. decembra 2017 sa zúčastnili starší žiaci hádzanárskeho oddielu MŠK Kysucké Nové Mesto turnaja Česko-slovensko-poľskej ligy v poľských Mysłowiciach.

Čítať ďalej…

18.12.2017 napísal dš

tenis

Stolnotenisový turnaj v CSS Orava

Centrum sociálnych služieb Orava pripravilo pre seniorov v piatok 1. decembra 2017 tretí ročník stolnotenisového turnaja.

Čítať ďalej…

15.12.2017 napísal dš

judo

Mikulášsky Judo turnaj 2017

V utorok 5. decembra 2017 klub Judo San Kysucké Nové Mesto usporiadal 6. ročník Mikulášskeho turnaja pre judistov klubu v telocvični ZŠ Dolinský potok (Suľkov).

Čítať ďalej…

26.11.2017 napísal dš

IHRISKO

Otvorenie ihriska

V pondelok 20.11. 2017 bolo slávnostné otvorené tréningové ihrisko s umelou trávou v športovom areáli pri futbalovom ihrisku.

Čítať ďalej…

22.11.2017 napísal dš

chodnikom

Chodníkom V. Galvánka

Aj napriek dosť výhražnej predpovedi počasia, sobota 28.10. sa nakoniec vydarila. Ráno síce mrholilo a vďaka tomu, ale i dažďom v predchádzajúcich dňoch, sa štart túry po chodníkoch Viliama Galvánka posunul na pol deviatu.

Čítať ďalej…