Nedávno sme uverejnili článok pod názvom Riekou Kysuca. Viac ľudí si ho prečítalo a vcelku sa im to zapáčilo. Tí, čo ma poznajú, no hlavne turisti z blízkeho okolia poznali celú pravdu o tomto prechode, a tak ma poprosili,  aby som opísal celý a ten hlavný najadrenalinovejši zážitok tohto prechodu na bežkách tak, ako sa skutočne udial.

Naviažem na predošlý príspevok: Prichádzame pod krasňanský cestný most. Tu je rieka zamrznutá po celej svojej šírke, no postupne ako sa vzďaľujeme od Krásna už stredom a po bokoch je rozmrznutá, a tak musíme viac a viac rozmýšľať kadiaľ pokračovať ďalej. Obchádzame rôzne ľadové kryhy, tečúce potoky – časti tečúcej rieky a polámané trčiace ľady zo zamrznutej aj tečúcej hladiny. Prichádzame na miesto, kde bolo riziko pokračovať ďalej a museli sme sa rozhodnúť, či zariskujeme, alebo z hladiny vystúpime na hrádzu a potom sa opäť vrátime na ľad. Bolo ťažko rozhodnúť sa, veď sa hovorí, že najväčší risk je neriskovať. Tak sme sa rozhodli pre risk – skúsime prejsť cez čiastočne primrznutú hladinu, teda asi 2m široký potôčík, na ľade bol aj primrznutý mokrý sneh. V hlave začali lietať myšlienky - okúpem sa alebo neokúpem a vôbec je to dobrý nápad, veď nemám napísaný závet, a pre ten lepší prípad nemám so sebou ani uterák a suché náhradné oblečenie. Adrenalín sa stupňuje. Keď som sa vydával na toto dobrodružstvo, tak som aspoň 100 krát rozmýšľal o tom, ako sa zachovať v prípade prepadnutia sa do vody. Podstatné nespanikáriť, nepustiť palice, pretože s nimi sa môžem ľahšie dostať opäť na ľad a váhu s nimi rozložím na väčšiu plochu ľadu. Musím dávať pozor, aby ma niektorá bežka nezachytila a nebránila by mi vo výstupe z vody na ľad. Pozor na kŕče od chladnej vody. Ak voda zamŕza, tak jej teplota sa pohybuje okolo 0°C. Hovorí sa, že dokonalá príprava je 90% úspechu, a tak takáto príprava v hlave, po fyzickej stránke som bol na tom dobre. Som optimista a vždy si hovorím: neboj sa, zlá bylina nevyhynie – dúfam, že to bude platiť aj teraz! S paličkami skúšam v kritickom mieste pevnosť ľadu. Drží, aj keď sa s celou silou snažím o prebitie, a tak získavam presvedčenie, že vydrží a že to skúsim. Blížim sa čo najbližšie k mokrému primrznutému snehu a ľadu. Pekelne sa chvíľu sústredím, aby som nabral čo najviac síl a odpichujem sa s paličkami maximálnou razanciou a silou! No a stalo sa, čo som aj čiastočne čakal. Asi po trištvrte metra sa ľad pod mnou prebára - čľup do vody a ja sa už nedobrovoľne kúpem. Hlava aj telo začali pracovať ako najrýchlejší počítač na svete. Voda mi siaha zhruba po prsia. Snažím sa s paličkami oprieť o okolitý ľad a vyšvihnúť sa na jeho povrch, ale prvý pokus nevychádza a slabý ľad sa láme, nasleduje druhý pokus. A už sa mi darí vyšvihnúť s hornou časťou tela na ľad a, chvála Bohu, ma už drží a neláme sa! Posúvam sa už na väčšiu časť tela. Teraz rýchlo dostať aspoň jednu nohu aj s bežkou na povrch, no tiež to ide až na druhý pokus, no a potom sa mi podarilo dostať aj s druhou nohou a bežkou dostať na pevný ľad. A v tom momente už aj stojím a snažím sa otriasť z vody ako zmoknutý pes. Bol to veľmi krátky okamih, určite len pár sekúnd, veď do topánok na bežky sa mi voda dostala len čiastočne aj vďaka tomu, že som na nich mal natiahnuté nohavice. Ale o chvíľu, keď som už stál, sa vodou naplnili z mokrých nohavíc, no aj tak to bol bleskový okamih. Kamarát Ondrej hovoril potom, že to bolo hrozné, ale skôr než si uvedomil, čo sa deje, ja som bol už z vody von. V minulosti zachraňoval a vyťahoval spod ľadu topiace sa dievčatko a nebyť jeho, tak by už robilo anjelika tam hore. Tak sa mu nečudujem, čo asi musel aj teraz chudák prežívať. On mal lepší rozum a toto miesto obišiel po hrádzi a potom sme pokračovali spolu ďalej.

Našťastie prúd vody nebol prudký a ani neviem, či bola voda studená alebo tepla, v tom okamihu to človek vôbec nevníma. Keď som už bol na pevnom ľade, tak sa snažím vypnúť mobil a vytiahnuť baterku a kontrolujem foťak. Našťastie mal som ho v dobrom puzdre a moc si to neodniesol, ale aj foťak, hoci som ho mal len vo vrekuv nohaviciach, to prežil.

Aj keď som mokrý, pokračujeme ďalej až pod povinský most a do mesta. Zimu som nepociťoval len to, že som mokrý, ale keď je človek v neustálom pohybe, tak mu nie je zima. V práci v zime, keď bolo na dielni studeno a zima, lebo sa kúrilo len veľmi slabo a ja som chodil len v tričku s krátkymi rukávmi, mi kedysi jeden kolega hovoril, že mám husaciu krv, veď hus pláva aj v zime po vode a nie je jej zima. V meste som mal nohavice na sebe už napoly suché. Príjemné prekvapenie ma čakalo aj doma, nič som nepovedal, len som začal všetko oblečenie vešať a sušiť. Žena si to všimla, a  tak som musel s pravdou von, ale hubovú polievku som nedostal. Prežil som prvý zimný kysucký kúpeľ bez újmy na zdraví. Napriek tomu to nedoporučujem nikomu skúšať, lebo - Kysuca, Kysuca je studená vodička...

Teodor Bráciník ŠKTKNM