Umelecké diela

Kvety pre nevestu

V sobášnej sieni KNM, ktorá je v budove mestského úradu na druhom poschodí, je od roku 1978 na jej čelnej a aj zadnej stene realizované umelecké dielo od akad. maliara Pavla Mušku. Táto inštalácia v architektúre vo výtvarnej technike artprotis má názov Kvety pre nevestu. Art protis je netkaná textília, ktorú autor sám realizoval v ateliéroch vtedy národného podniku Vlnena Brno. Základným materiálom je farebná vlna, ktorú autor po vystrihnutí, trhaní v rôznych vrstvách ukladá na základnú plochu. Takto vytvorené dielo sa uloží na plátno a prišije naň špeciálnym strojom, entlovacím stehom s ihlami pol centimetra od seba v šírke až do dvoch metrov. Takto vytvorené dielo sa inštaluje ako voľný závesný obraz, alebo sa napína na rám, alebo nalepuje, ako v našej obradnej sieni. Podkladom v našom prípade sú sklolaminátové valce, ktoré sú uložené v rôznych priemeroch zvisle vedľa seba. Vytvárajú tak kompozíciu evokujúcu organový hudobný nástroj, notami ktorého sú kvety vo svojej rozmanitej farebnosti a tvarov. Dielo svojou vertikálnou kompozíciou, farebnosťou vytvára dôstojnú atmosféru, čím sa sobášna sieň, ktorá v niektorých prípadoch slúži aj ako zasadačka, stáva slávnostnou. Autorom interiéru je akademický architekt Miro Slovák a autorom osvetlenia akademický sochár Gustáv Švábik.

viac o autorovi tu:

 

Výzdoba administratívnej budovy     

Monumentálna výzdoba administratívnej budovy bývalého závodu ZVL je na priečelí budovy, ktorú pravidelne mnohí z nás obchádzajú či už pri prechádzke, ceste do práce alebo k lekárovi, je zobrazených päť postáv. Ide o budovu na Kukučínovej ulici a často si jej výzdobu v zhone ani nevšimneme. Sgrafito vytvoril výtvarník Stanislav Bíroš v roku 1956. Dielo zobrazuje výsledky práce - na ľavej strane je výsledkom práce robotníka a technika ložisko, vpravo je zobrazená mladá rodina (rodičia a dcéra).

Sgrafito je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva svetelne alebo farebne odlišná, čím sa vytvára motív. 

 

Pamätná tabuľa Dlhomír Poľský - Andrej Majer

Pamätná tabuľa na rodnom dome Dlhomíra Poľského - Andreja Majera bola umiestnená 25.5. 1937. Na odhalení sa okrem Kysučanov, ktorí si básnika a kňaza veľmi vážili, sa zúčastnili aj zástupcovia Matice slovenskej z Martina a Spolku sv. Vojtecha z Trnavy. Autorom tabule je akademický sochár František Šmilauer. Rodný dom stojí na Ulici 1. mája a text na tabuli s rozmermi 80 x 90 cm znie: "Tu zomrel kňaz, básnik Dlhomír Poľský - Andrej Majer, 29. decembra 1935.". V ľavom rohu je stvárnená modlitebná kniha ako symbol kňazstva a nad ňou harfa ako symbol poézie. 

 

Obrazy regionálneho autora

V priestoroch mestskej knižnice Kysucké Nové Mesto sa nachádza sedem obrazov od nášho rodáka Bohdana Braciníka. Olejomaľby zobrazujúce prírodu i samotného autora nadobudlo mesto v roku 1995. Avšak vznik jednotlivých diel možno datovať do obdobia medzi rokmi 1978 – 1990. V dielach Bohdana Braciníka sa odráža jeho láska k rodnému kraju, zobrazuje v nich rieku Kysucu, Ľadonhoru či Vreteň. Vzťah k rodnému mestu zachytávajú obrazy Rodný dom, Zimná noc (farský kostol), Bocianie hniezdo, Veduta - panoráma a rieka Kysuca (sídlisko Kamence). Do života Bohdana Braciníka neoddeliteľne patrilo i umenie, to zachytáva vo svojom obraze Atribúty. Maliar prispel do tejto zbierky i dvoma autoportrétmi – olejomaľbou a kresbou. 

 

Vitráž v Park Rezidencia

Vitráž z bieleho a žltého skla v zrekonštruovanej budove pri parku (bývalý okresný úrad) je opäť viditeľná i pre chodcov. Dlhé roky ju skrýval netransparentný materiál, ktorý mal zabrániť únikom tepla v budove. Avšak firma, ktorá v uplynulom roku túto budovu rekonštruovala, pristúpila k inému variantu a vitráže presklila, aby opäť plnili svoju dekoračnú funkciu. Autorom tohto diela je akademický maliar František Kráľ, častejšie uvádzaný ako Fero Kráľ. Vitráž je signovaná s rokom 1957. Pri vitráži autor najskôr vytvoril farebné návrhy a malé štúdie. Jednotlivé diely kresby neskôr preniesol na kartónový papier do skutočnej veľkosti, ostatnú prácu dokončili umeleckí sklári v štátnom podniku Umělecká řemesla Brno. Narezané kúsky farebného skla rôznej hrúbky potom vsunul do olovených rámikov a tie sa osadil do železného rámu.

Obe niekoľko metrov vysoké vitráže sa nachádzajú na schodisku budovy. Prvá z nich zobrazuje ako ústredný motív ženu - matku. Drží na rukách dieťa a v druhej ruke vedie dievčatko. Pri jej nohách sa nachádza kľačiaca žena, ktorá sa s ďalším dieťaťom hrá. Veľký priestor dopĺňajú kvety a vtáci.

Vitráž na vyššom poschodí, žiaľ, vo vnútornom priestore delí podesta dobudovaného schodiska na štvrté podlažie. Opäť je ústredným motívom žena v ľudovom odeve. Stuha, ktorú drží v rukách, ju spája s ďalšími postavami detí, ktoré jej nesú kvety. Oproti žene stojí muž v ľudovom odeve. Napriek tomu, že autor tvoril vitráže v čase socializmu, siahol po nadčasovejšej téme, čo bolo určite vynikajúce riešenie.

Späť