Farský kostol

farsky kostol

Kostol sv. Jakuba je pôvodne gotický objekt z roku 1284. V roku 1431 ho zničili Husiti a v rukách luteránov bol od roku 1429 do 1710. Vstup do kostola tzv. "žobračovňa" bol pôvodne drevený, po jednom z požiarov, bol v roku 1748 postavený murovaný. V roku 1740 bola pristavená ku vstupu do kostola Kaplnka sv. Kríža. Sú v nej barokové lavice a zvon umieráčik. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Felix so svojou sestrou. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Zasiahol ho aj ničivý požiar v roku 1904, kedy prehoreli trámy držiace zvony a tie sa zrútili, prerazili chrámovú strechu a roztopili sa. Zhorelo veľa vzácnych obrazov, cechové zástavy, kalichy aj sviatosť Oltárna. Oheň zničil aj vežové hodiny. V roku 1906 bol rekonštruovaný v neorománskom slohu. Je to trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Fasáda s opornými piliermi má združené okná, ktoré sú polkruhovo zakončené a majú oblúčkový vlis. V bočnej kaplnke kostola sa nachádza súsošie Kalvárie z konca 18. storočia. Ide o drevorezbu neznámeho barokového umelca. Na ľavej strane súsošia Kalvárie nachádza sa plastika Krista z bieleho mramoru. Plastika je z prvej polovice 20. storočia. V tej istej kaplnke sú barokové kostolné lavice. Pod kostolom sa nachádza krypta. Pochovaní sú tu Suňogovci z Budatínskeho panstva, luteráni a rodina Hrabovských. Z krypty viedla podzemná chodba, ktorá ústila v roliach. Preto slúžil farský kostol na ochranu obyvateľov.

 

Pred kostolom je umiestnený barokový pieskovcový kríž, ktorý vznikol v roku 1796. Pri požiari v roku 1904 neutrpel, ale časom chátral. V spodnej časti sú plasticky znázornené duše v očistci a pri nich nápis. Reštaurovaný bol v roku 1997.

 

Dnes na kostole sv. Jakuba nie sú hodiny. Existujú však záznamy, ktoré hovoria o tom, že v roku 1879 na veži kostola hodiny boli. Keďže hodiny boli opotrebované, 14. mája 1879 zasadalo mestské zastupiteľstvo a výbor, aby rozhodli, čo s hodinami. Rozhodli sa pre nové a obrátili sa na hodinára Cígera, ktorý im oznámil, že nové hodiny vyjdú na 700 zlatých rakúskych čísiel. Členovia zastupiteľstva a výboru konštatovali, že mestská kasa by takéto náklady neuniesla. K problému vežových hodín sa vrátili 2. septembra 1880. Obrátili sa na ďalšieho hodinára, tentokrát Emanuela Stibingera z Rajca s tým, čo bude stáť ich oprava. Potrebovali nový cifferblatt (ciferník), ukazovaciu ruku, bolo ich treba natrieť, na pondusy dať nové "štranky" a odstrániť závadu v chode hodín. Stibinger pýtal za práce iba 90 zlatých. Bola riadne spísaná zmluva do obecnej knihy a dohodnuté, že štvrtinu odmeny dostane hodinársky majster hneď a zvyšok až po 6 mesiacoch od uvedenia hodín do prevádzky. Staré hodiny demontovali, každú časť poriadne zabalili a na náklady mesta odviezli na furmanskom voze do rajeckej dielne. Na prevezenie hodín zvolilo predstavenstvo mesta päťčlennú komisiu: Schosty Andreás, Štefan Bielek, Štefan Beláček, Antal Hodoš, Peter Blažek. Štefan Bielek sa tiež podujal, že bude každodenne naťahovať a richtovať opravené hodiny za odmenu 20 zlatých za rok. Takto bolo rozhodnuté 22. decembra 1880. Bielekovi nebolo čo závidieť, veď ku zvonom viedlo viac ako 100 schodov. Dnes hodiny neexistujú, zhoreli pri veľkom požiari mesta v auguste 1904. 

 

Použitá literatúra:

Straňan, Milan : Sú na farskom kostole hodiny? In Zvesti Kysuckého Nového Mesta, roč. 4, 1997, č. 9, s. 9

Späť