Karol Kmeťko (Kmetyko) - spisovateľ, publicista, teológ, kňaz

12.12. 1875 Dolné Držkovce, časť o. V. Držkovce  - 22.12. 1984 Nitra

 

V r. 1887– 1895 študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre, v r. 1895 – 1899 na r. k. teologickej fakulte v Budapešti, v r. 1899 ho vysvätili za kňaza v Nitre, v r. 1906 sa stal ThDr. V r. 1899-1902 pôsobil ako kaplán v Bošáci, Bolešove, Hornej Súči a v Divine,. Na Kysuciach pôsobil v r. 1902 – 1904 v Riečnici, Novej Bystrici a v r. 1904 – 1909 v Kysuckom Novom Meste, v r. 1909 – 1910 bol administrátorom v Brodne, Kysuckom Novom Meste a Považskej Bystrici, v r. 1910 – 1920 farárom v Tepličke nad Váhom, v r. 1920 ho vymenovali za nitrianskeho biskupa a v r. 1944 za arcibiskupa.

Patril k čelným predstaviteľom katolíckej cirkvi na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Popri pastoračnej práci sa venoval aj kultúrnej, osvetovej, hospodárskej a sociálnej činnosti, angažoval sa v Spolku sv. Vojtecha a v Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Za tieto aktivity žil počas prvej svetovej vojny v r. 1914 – 1918 pod policajným dozorom, napriek tomu sa v r. 1918 stal členom Slovenskej národnej strany a signatárom Martinskej deklarácie. Po vzniku ČSR ako blízky spolupracovník Andreja Hlinku oživoval činnosť Slovenskej ľudovej strany, v. r. 1918 – 1920 vykonával funkciu člena Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe a podpredsedu jeho parlamentného Slovenského klubu, pričom obhajoval rovnoprávne postavenie slovenského a českého národa.

Po vymenovaní za biskupa sa vzdal poslaneckého mandátu a venoval sa výlučne náboženskému životu na Slovensku. Ako predseda Katolíckej školskej rady a Misijnej kňazskej rady sa zaslúžil najmä o budovanie a rozvoj katolíckeho školstva i misijnej činnosti, podporoval rehole. V období Slovenského štátu sprvu toleroval politické ašpirácie Jozefa Tisa, ale už v r. 1941 odmietol rasové zákonodarstvo a odsúdil protižidovské opatrenia, najmä odsun Židov zo Slovenska v r. 1942. Po. 2. svetovej vojne z titulu funkcie predsedu Konferencie biskupov Slovenska protestoval proti perzekvovaniu katolíckej cirkvi a postupne s nástupom totalitného komunistického režimu i proti ďalšiemu obmedzovaniu náboženských a občianskych slobôd.

Bol literárne činný, venoval sa publicistike a teologickej spisbe, početnými článkami prispieval do náboženských periodík, pričom vychádzal z ideológie kresťanského socializmu, napísal viacero významných teologických prác, príručky, kázne a pastierske listy, zaoberal sa aj cirkevnou históriou, prekladal inonárodnú náboženskú literatúru.

Karol Kmeťko pôsobil v Kysuckom Novom Meste aj v čase veľkého požiaru v roku 1908, kedy sotva 29-ročný musel pochávať obete tejto tragédie.

Späť