Jozef Belánsky

belanský

Jozef Belánsky - publicista, mecén, cirkevný hodnostár

20.06.1796 Kysucké Nové Mesto - 04.01.1843 Žiar nad Hronom

Otec Ondrej Belánsky, zeman, richtár Kysuckého Nového Mesta, matka Anna Belánska bola rodená Sidorová. Základnú školu vychodil v rodisku, pokračoval na gymnáziu v Budíne a Pešti. Roku 1786 študoval bohoslovie a filozofiu v Pätikostolí, štúdia ukončil vo Vacove. V roku 1792 bol vysvätený za kňaza. Neskôr pôsobil ako kaplán, profesor štúdia biblického, profesor cirkevného práva, rektor bohosloveckého učilišťa vo Váci, vacovský kanonik, titulárny bačkomonoštorský opát či katedrálny archidiakon. Po návrate na Slovensko sa stal v roku 1820 nitrianskym veľkoprepoštom a v roku 1823 sa stal v poradí štvrtým banskobystrickým biskupom, prvým Slovákom, ktorý vykonával túto funkciu. V roku 1829 zvizitoval tri dekanáty - zvolenský, krupinský a banskobystrický, ktoré nestačil zvizitovať jeho predchodca. Ako biskup spravujúci takmer 20 rokov pomerne rozsiahlu diecézu, usiloval sa vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj náboženského, sociálneho a kultúrneho života. Do dejín diecézy sa zapísal ako biskup "zlatého srdca a veľký dobrodinec chudobných". Zachránil banskobystrické gymnázium pred zrušením uhorskou vrchnosťou. Za jeho prítomnosti sa v banskobystrickej diecéze založil niekoľko slovenských cirkevných škôl, dal opraviť mnoho škôl (aj v Kysuckom Novom Meste) a snažil sa vybudovať lepšie materiálne pomery, či polepšenie platu učiteľom, a tak vytvoril základinu na polepšenie platov v Kysuckom Novom Meste a Sv. Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). Založil a finančne podporoval Ústav na opateru a výchovu detí predškolského veku v Banskej Bystrici. V diecéze zriadil prvú materskú škôlku na území Horného Uhorska a kňazský starobinec na Starých Horách. Vybudoval podmienky opatery starých bezplatne, založil nadácie na pomoc sirotám a chudobným. Najznámejšia je jeho základina 40 tisíc zlatých na podporu chudobných slovenských študentov, platil im štúdiá vo Viedni a Pešti, podpora sa čerpala aj na Kysuciach. Celkovo vytvoril nadácie na pomoc pre chudobných či pre deti a neduživých kňazov v hodnote 48 643 zlatých. Pre cirkevné účely vytvoril nadácie za 3 876 zlatých. 
Počas spravovania diecézy prijal v kaštieli mnohých vzácnych hostí, napr. v roku 1824 arciknieža Františka, o rok neskôr uhorského palatína a v júli v roku 1825 portugalské knieža Dona Miquilala. Biskup zveľaďoval záhradu a park pri kaštieli vo Sv. Kríži nad Hronom, nechal vykopať vodný kanál k rybníku v parku.
Vďaka jeho nadšeniu a finančnej podpore mohol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej vydať v Budíne v rokoch 1841-1842 básne Jána Hollého. Vydavatelia mu vyjadrili vďaku uverejnením jeho portrétu a osobného venovania v prvom zväzku. Z jeho iniciatívy boli znova vytlačené slovenské Katolícke piesne. Podporoval bernolákovske hnutie, osobne sa poznal s Jánom Hollým, Martinom Hanuliakom a inými členami Slovenského učeného tovarišstva.  
Zomrel 3.1. 1843 vo svätokrížskom kaštieli a bol pochovaný v biskupskej krypte. Po smrti tretinu pozostalosti nechal chudobných z diecézy a tretinu venoval na opravu katedrály, ktorá práve jeho zásluhou bola zväčšená a zrenovovaná.
Jeho cirkevné historické práce zostali v rukopise: Praelectiones super scripta sancti; Institutiones historiae ecclesiasticae.

Späť