Ján Póstenyi

Ján Póstényi - literárny a kultúrny historik, kňaz, redaktor správca Spolku sv. Vojtecha

27.07.1891 Kuklov - 26.10.1980 Trnava

Pseudonym: Bohuznámy, Ján Ladislav Kuklovan, J. P. Kysucký, Povážsky, Pozorovateľ, Pravdomil


Otec Matej Pőstényi ( - 1910), matka Juliana, rod. Kozmová, brat Frantšek.

 

Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny. Základnú školu navštevoval v Kuklove a v Kútoch, študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave, 1907 za prejavy národného povedomia vylúčený, 1908 pokračoval na piaristickom gymnáziu v Kecskeméte, 1909 – 11 na seminári a 1911 – 15 na bohosloveckom seminári v Nitre, 27.2. 1915 vysvätený za kňaza v Kuklove. R. 1915 Kaplán v Dubnici nad Váhom, 1915-19 v Kysuckom Novom Meste, 1919-20 v ˇŽiline. V roku 1921 pápežský komorník, 1938 pápežský prelát. Roku 1928-35 poslanec Krajinského zastupiteľstva a člen výboru HSĽS, po vyhlásení Slovenskej republiky r. 1939 ho vymenovali za odborníka Slovenského snemu, v rokoch 1940-43 člen Štátnej rady slovenského štátu (členstva sa vzdal), výboru MS a SNM. 1920-57 správca Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Od 1957 na dôchodku, pokračoval ďalej ako poradca v archíve a knižnici SSV. V roku 1970 mu Ministerstvo kultúry udelilo čestný doktorát teológie.

 

Počas pôsobenia v Kysuckom Novom Meste založil a viedol spevokol a divadelný súbor, ktorý nacvičil a zahral Rozmarín a Strídžu spod hája. Uverejňoval náboženské úvahy a prozaické črty zo života ľudu. Staral sa o sociálne pomery v meste, hlavne o chudobných ľudí žijúcich v tzv. špitáli. V roku 1918 založil a viedol v KNM Slovenský národný výbor a postavil sa za utvorenie česko-slovenského štátu. Počas vpádu maďarskej červenej armády do ČSR v r. 1919 zorganizoval na Kysuciach 500 dobrovoľníkov. Finančnú podporu pre národné hnutie získal u krajanov v USA. Počas pôsobenia v Žiline napísal divadelnú hru so silným národným zameraním Vianoce na Kysuciach (1919).

 

Organizátor kult. života (spevokol, ochotnícke divadlo) a publicista v národnom a cirkevnom duchu. Vo funkcii správcu SSV zreorganizoval a materiálne vybudoval činnosť spolku, rozšíril jeho pôsobnosť najmä vo vydavateľskej, knižničnej a archívnej oblasti. Pre spolok získal široké ľudové vrstvy aj Slovákov zo zahraničia, z jeho iniciatívy dostal spolok novú budovu. V r. 1926 a 1937 bol členom delegácie Spolku sv. Vojtecha k Slovákom do USA. Zaslúžil sa o šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi Slovákmi v Maďarsku, Juhoslávii a Rumunsku. Založil Literárno-vedný odbor a bol redaktorom jeho zborníkov, Múzeum Fr. R. Osvalda, Slovenskú katolícku akadémiu, knižnicu (v roku 1945 mala cca 60 000 zv.) a archív. Usmerňoval vedeckú činnosť bohosloveckého zamerania, iniciátor literárnych pracovných komisií (katechetickej, biblickej, učebnicovej a liturgickej), pričinil sa o vydanie Slovenského misála, Písma sv., Jednotného katolíckeho spevníka. Organizačne sa zúčastňoval na pribinovských osláv i výročia trnavskej univerzity. Súbežne sa zaoberal výskumnou a literárnohistorickou činnosťou, zbieral a uchovával vzácne tlače a rukopisy (napr. Vocabularium lat.-ung. Slavonicum z 1648, Cantus catholici z 1655). Vo vedecko-výskumnej práci sa sústredil najmä na dejiny Trnavy, trnavskej univerzity, SSV, autor statí článkov o slovenských národovcoch (J. Papánek, A. Radlinský, J. Kohúth). Bol zostavovateľ a vydavateľ modlitebných knižiek, v 30. rokoch spolupracoval s M. Schneiderom-Trnavským a L. Hohošom na redakcii Jednotného katolíckeho spevníka, založil a redigoval časopisy Tatranský orol (1920-23), Mládež (1921) a Katolícke kázne (1925-30), redaktor časopisov Pútnik, Kultúra (1937-40), člen redakčného zboru časopisu Plameň, 1974-75 spolupracoval na súpise fondu Archívu SSV. Uverejňoval v časopisoch a novinách Slovenský národ, Slovák, Sv. rodina, Slovenská pravda, Ľudová politika, Kráľovná sv. ruženca, americkej krajinskej tlači a v časopisoch, ktoré redigoval.

 

Dielo:

Historické práce: Pamätná kniha vysviacky slovenských biskupov. Trnava, 1921

Slováci a sv. Václav. Trnava, 1929

Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava, 1930

Katolícke Slovensko. Trnava, 1933 (spoluautor)

Z minulosti Trnavy do prevratu. Trnava, 1938

Slovenský národný život v Trnave v rokoch 1488 – 1820. Trnava, 1943

Za Msgre. Pavlom Žiškom. Trnava, 1947

Juraj Papánek prvý slovenský historik. In Sborník literárnovedeckého odboru SSV 1, 1933, s. 43-58

Modlitebné knižky: Modlitby a spevy pri navštevovaní štyroch bazilík... v Ríme. Trnava, 1925

Nebeské kvietky. Trnava, 1925

Duchovné ruže. Trnava, 1931

Ave Maria. Trnava, 1932

Ručičky. Trnava, 1933

Anjelské hlasy. Trnava, 1934

Jednotný katolícky spevník. Trnava, 1937 (spoluzostavovateľ)

Boh moja spása. Trnava, 1938

Učebnice: Malý katechizmus katolíckeho náboženstva. Bratislava, 1969

Preklady: de Perugia, B. : Leukotea. Trnava, 1922

 

Informačné zdroje: MAŤOVČÍK, Augustín et al. : Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9

MAŤOVČÍK, Augustín et al. : Slovenský biografický slovník. IV. zväzok M – Q : od roku 833 do roku 1990. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9

Späť